Turíčny pondelok s katolíckou svätou omšou v slovenskom jazyku

Slovákov žijúcích v Kerestúri je väčšinou rímskokatolícka, ale je tu aj menší počet luteránov. Bez ohľadu na nominálnu hodnotu je jedným z najdôležitejších kresťanských sviatkov je Turíce. Ako opakujúca sa tradícia v Keresztúri, naša národnostná samospráva v pondelok oživila slovenskú omšu na Turíce. Každý rok v pondelok na Turíce sa opäť koná slovenská liturgia. Omšu v priebehu rokov celebroval farár Béla Balik v slovenčine. Stalo sa však, že k nám prišiel otec, ktorý k nám prišiel zo Slovenska.

Najdôležitejším posolstvom sviatku je vyliatie Ducha Svätého, prostredníctvom ktorého srdcia dovtedy skrývajúcich sa a zúfalých apoštolov naplnil Boh Otec a opätovne potvrdili vieru v Krista a vzkriesenie. Zázrak Ducha Svätého hovoril v jazykoch, aj vtedy mohli prítomní počuť dobrú správu z úst apoštolov a učeníkov v ich vlastnom materinskom jazyku. To je pre nás ako jazykovú menšinu obzvlášť dôležité. Deň Turíce je teda dňom, kedy môžu kresťanské Slováci počuť a prijať evanjelium v materinskom jazyku.

Sviatok by samozrejme neboli úplné bez času, ktorý by sme spolu strávili. Tento úžasný deň každý rok obohacujú vystúpenia rôznych slovenských tradičných kruhov, speváckych zborov a umelcov. Medzi ními: cimbalista Herencsár Viktória, slovenský spevácky zbor Ozvena – Budapešť, Kultúrny spolok pre Mlynky, krúžok tradičnej ľudovej piesne Rozmarín, krúžok tradičnej ľudovej piesne Cinkota, TS Csatangoló z Isaszegu, ečerskí a maglódskí tanečníci a samozrejme naša TS v Kerestúri a Ženský spevácky zbor v Kerestúri.

Umývanie na Veľký piatok

“Podľa tradície má voda potoka Láska v Ečeri na Veľký piatok magickú moc. Čistá voda je symbolom života, duchovného čistenia a plodnosti, ako to učí kresťanská viera. Výsledkom bolo, že naši predkovia pokladali magickú moc vode Veľkého piatku pretekajúcej dedinou. Folklór tvrdil, že kto v ten deň umyje v potoku, zostane zdravý, mladý a krásny aj na ďalší rok. Preto každý rok vychádzali k potoku, aby sa umyli, aby si mohli vychutnať jeho magickú moc.”

András Csaba Aszódi

V tento deň je zvykom pamätať na ukrižovanie Ježiša Krista. Pri spomienke si pripomíname každodenný život a náboženské zvyky na vidieku a obohatíme podujatie spevom zodpovedajúcich maďarských a slovenských kresťanských piesní v okolí. Potom si, verní svojim predkom, umyjeme tvár aj my vo vode potoka. Potom folklóristi v Ečeru zvyčajne srdečne privítajú hostí v oblastnom dome neďaleko potoka, kde je vždy je veľa jedla a pitia.

Moržovanie kukuríc

Moržovanie kukuríc bola príjemná a užitočná zimná zábava pre život na dedine. Sušená kukurica by sa mala pred použitím moržovať. Moržovanie kukuríc bývalo obľúbenou zimnou aktivitou, keď sa zhromaždilo niekoľko ľudí, susedia, kamaráti, malá babička rodiny a pri rozprávaní a spievaní mrvili semená z kukuričnej šulky. Zvyčajne sa to robí dlaňou ruky a ako pomôcka sa používa opustený klas. V minulosti kukurica nebola len jednou z našich najdôležitejších kŕmnych plodín, ale aj našou potravinárskou plodinou. Zrná a múka sa zo zŕn zomleli mlynčekom. Hrubšie krúpy slúžili ako krmivo a jemnejšia a múka ako potrava pre ľudí.

Snažíme sa oživiť tradíciu moržovanie kukuríc dnes. Táto myšlienka sa realizuje pod vedením Erzsike Derczbachovej už pred 10-tých rokov. V materských školách, školách, letných táboroch a rôznych akciách obvodu pravidelne organizujeme moržovanie so zapojením detí. Samozrejme, ak to chce vyskúšať aj starší človek, radi ho vidíme aj on!

Snažili sme sa vytvoriť aktivitu, ktorá je obsahovo všestranná a založená na aktivite a tvorivosti dieťaťa. Chceme deti priviesť k zážitkom a poskytnúť im príležitosti na tvorivé tvorenie a stúpajúcu fantáziu. Keď sa rozpadáme, hráme sa s deťmi, spievame príbehy.